To

 

Ženy nevedia čo chcú,

nedajú pokoj, kým to nedostanú.

My muži to údajne vieme,

nedáme pokoj, aj keď to dostaneme.

No prcháme od lona,

keď nedostane to ona.

 

 

Mačičky

 

Musíme odísť do Kambodže,
v Kambodži bude nám fajn,

v Kambodži tam sa môže,

vydávať peklo za raj.

 

Skúsime odísť do Somálska

s nulovou mierou chudobných.

Podivných štatistík plná taška,

dementne noviny citujú z nich.

 

Poďme sa modliť do kostola,

ukážme bohu nielen prostredník,

zahoďme bundy,

uvidí,

čo je pravda holá

divokým mačičkám sa postaviť nemôže nik.

 

 

Chvála gramatických rýmov

 

Nečiaham ti ani po kotníky členkov,

tak ako všetci dotknúť som sa ich chcel.

Si iba ďalší z roskošníckych cieľkov?

Naprieky zlomu,

dospel som k dómu.

Každý chlap mi ťa závidel.

 

Závidite mi moje okovy?

Aspoň nevidíte naše krídla.

Už nezvládam rytmus rockový,

tiež nezvládnem,

keď mi spadne na temeno škridľa.

 

Tanec

 

Fascinuje ma jedna deva,

čo sa vie pridať, keď sa spieva,

ešte viac zdiviem pokiaľ tančí,

nad mojou hlavou v zlatej tácni.

Odpúšťam všetkým len nie sebe,

ublížil som ti, bol som sebec.

Načo sa dostať do neba,

pokiaľ v ňom budem bez teba.

 

Dotyky

 

Nedotýkaj sa drôtov,

tobôž nie lásky na zem spadnutej.

Čo nasleduje potom?

Šteklenie pierkom labute?

Môžu ťa holé pravdou osvietiť.

Čaká ťa kríž.

Samuraj

sám mu vraj

s hrdosťou kráčaj v ústrety.

 

Ponuka

 

Ponúknite sa z mojich jabĺk,

veď nie som diabol,

iba had.

Každý snáď kládol,

hlavu na tĺk,

keď ponúkla mu milá z vnád.

 

Ponúknite sa z mojich veršov.

Vraj nie som básnik?

Som ten tĺk?

Pod múdre hlavy pomýlencov,

na ktoré sadne mračno múch.

 

Ponúknite sa z môjho chleba,

odpite z môjho kalicha.

Nad mesto stúpa vlajka biela.

Boj nekončí, len utícha.

 

Pochyby

 

Si fantazijná kráľovná?

Si podhodený hrach?

Si ďalšia hračka náhodná,

cieľ v nedobytných hrách?

 

Si zaľúbené dievčatko,

čo vysnilo si princa?

Treba ťa držať nakrátko?

Či falošná si minca?

 

Keby som sám bol bez chyby,

nemal by som tie pochyby.

Tak si ma Parom k čertu ber!

Chcem s tebou byť aj na úver.

 

Kroky

 

Vykročím Hlavnou,

v detstve Leninovou,

v dávnejších dobách

bohvie kade.

Tu som ju bozkal,

tamto pre ňu

Fera zbil.

Ukrývam dosiaľ

sinku v sivej brade.

Mladosťou kráčajúc,

pieseň vo mne pradie

čo so mnou spieval Kryl.

Na každom rohu

spomienka ma zmätie.

Vyčkajte chvíľu,

tiež ma zametú,

než vietor rozfúka

silvestrovské smetie.

 

Tekuté piesky

 

Na odkalisku pod Bankovom

väčšinu hriechov môjho detstva

slnečná elektráreň topí.

Tekuté piesky zmizli,

v nich detstva aj puberty stopy.

Spustil som bager

zhrdzaveným klincom.

Vrieskal som "Zaber!",

keď druh sa prepadal.

Dúfam, že aj dnes by som

ho zachraňovať riskol.

Nie, nie som hrdý, bol to prepadák.

Veď som mu drievka

do zádrží hádzal,

verným psom viacej netreba.

 

Každý rok agáty tam vzišli,

ich kvety som jedával,

v záhradách trhal som ti z višní,

skúmal som, kde je záhada.

Odhalil som ju,

ňou tvoje lono bolo,

ním som sa zrazu prepadal.

Nevrieskaš "Zaber",

šepkáš "Nehráš sólo".

Dosiaľ mám v hlave

prvej noci záber.

Snáď toto nebol prepadák.

 

Vraník

 

Bol som k tebe viac než blízko,

až som tebou prenikal,

nerátal som s takým ziskom,

schytila ma panika.

Čo ak zlyhám a ťa stratím?

Už pred cieľom, ochabol.

Nevzdávaš to, som späť v trati,

dospeli sme po matchball,

ku víťazstvu každej strany,

tak vysadni, som tvoj vraník.

 

Komplementarita

 

Plodivým rytmom sa milujeme,

v neplodných sporoch lásku vraždíme,

všetko o druhom vieme,

o sebe tak málo.

Z úbohých kvetov,

prechádzajúcich vlakov,

cinknutých kariet

veštíme stav lásky

v Strede nad Bodrogom.

Pochybnosť prislúcha vede,

istota zaslepenej viere

a láske zostáva čo?

Istota pochybností,

pochybnosť istôt.

Všetky sa rozplynú i zjavia

v nežnom objatí.

 

 

Vyhasnutá supernova

 

Bola si ku mne náhle milá,

nadišla v zlomku supernovy chvíľa,

splynulo s mojim tvoje telo,

o kazoch v druhom nevedelo.

Po rokoch, vidíme len kazy,

dnes dokonáme dielo skazy,

stvrdíme súdu,

že náš život omyl bol,

túžim ťa ešte objať,

nepreskočím prisúdený stôl.

Už na všetko som rezignoval,

vybuchla náhle,

tak i zhasne supernova.

Podám ti na znak zmieru vytrhnutú ruku,

obom nám čosi viazne

v rozgniavenom krku,

Spája nás už len

detí spolugén

a rozsplynutia slza,

keď trochu vyschne,

pôjdeš sa na ľad s iným kĺzať.

 

 

 

Pásomnica

 

Na mňa sa zvalí svet,

neznesiem tu ťarchu,

lásky už tuším niet,

zhynula v pásomniciach

mierozvesca v tanku.

My zatiaľ v prázdne

múdrych rozhovorov,

hučíme Pivo natankuj!

Neboj sa kráčať horou,

keď mestá sa drolia v ataku.

Humanitárne bombardovanie,

objavil autor ptydepe,

paradox lások vzduchom vanie.

Hlivejú, mŕtve, vystreté.